Rada dostávam pohľadnice, ale takýto pozdrav by bolo asi veľmi ťažké poslať poštou. Našla som ho poslednú stredu pred našim bytom. Strašne mrzlo a čosi takéto ma ohromne zahrialo pri duši. Niekedy skutočne netreba pero ani papier... pokračovanie článku
Občas sa pozvanie nedá odmietnuť... Nedá alebo možno ani nechcete. Nemáte silu. Príde si po Vás ktosi z minulosti. Odvedie Vás kamsi kde nie je ani minulosť ani prítomnosť. Tento jav sa udeje denne tisíckykrát. No len občas zasiahne osobne.
Mne (a celej našej po svete roztrúsenej rodine) sa to prihodilo dnes. Po môjho otca si prišiel mladý muž... Syn mojej matky a mojho otca, brat mňa a mojej sestry. Prišiel presne 13 rokov potom, čo on samotný odišiel z tohto sveta. Naraz a celkom nečakane.
Teraz len sedím a čakám, že čas aspoň na pár minút zastaví a dá NÁM všetkým šancu nadýchnuť sa.
...
Ocino, budeš mi chýbať.
Nie, nechcem hovoriť o prichádzajúcom Halloweene, ale skôr o fenoméne spoločnosti, ktorá za posledné roky bola strašená skutočne najrôznejšími vecami. Iné krajiny sveta zrejme nie sú výnimkou, ale Americká spoločnosť vždy skočí s rovnakou radosťou na nové správy o tom, čo by mohlo ohroziť jej denný pokoj... Patrí sem všetko od nebezpečného hmyzu (kto vie odkiaľ), cez tabletky nevysvetliteľne usmrcujúce ľudí až po ukradnutú identitu. Strach sa tu berie skutočne vážne. pokračovanie článku
Niektoré myšlienky v živote človeku nedajú spávať, za iné sa človek v tvári červená a v hĺbke duše musí občas aj hanbiť. Niektoré zase akoby zamrazili človeka až do kostí no a ďalšie hrejú pri srdci alebo aj iných orgánoch...
Medzi tie, ktorých sa nikdy nezbavím (a možno ma prepadnú aj na smrteľnej posteli), patrí myšlienka na všetky tie úžasné doslovne dych berúce miesta na svete, ktoré nikdy nestihnem navštíviť a vidieť na vlastné oči.
Nehovorím o Paríží, Londýne alebo Tokyu. Skôr o miestach kdesi v divočine, odrezaných od sveta, všade tam kde zem je nekonečné rovná, hory vysoké, oceán tichý, zvieratá plaché a vzduch ktorý chutí ako nikde inde... pokračovanie článku
(Inšpirované príbehom päťnásobného vraha)
Vždy si hovorím, že nebudem pozerať neskoro v noci horové filmy. Od teraz to však rozšírim aj na všetky dokumenty, ktoré nútia človeka zamyslieť sa nad ľudskou psychikou. Presne čosi také som totiž videla pred pár dňami neskoro v noci a nedalo mi to spať až do skorého rána. Možno som to mala predpokladať, lebo televízna séria o vrahoch nie je nikdy nič príjemné. No príbeh Johna Lista ma skutočne zaskočil. Tento nenápadný účtovník z Amerického mestečka Westfield jedného dňa po dlhých hodinách rozjímania zavraždil svoju matku, manželku a aj tri vlastné deti. Po tomto všetkom si sadol do kuchyne a v pokoji zjedol večeru. Napokon neskoro v noci nasadol na vlak smerujúci na západné pobrežie USA.
Ešte predtým ale napísal päť stranový list človeku, ktorý podľa slov Johna Lista je jediný kto môže pochopiť jeho konanie. Jeho list bol adresovaný pastorovi Rehwinkelovi. Hlavným mottom celého listu bolo to, že vyvraždením svojich najbližších chcel zachrániť ich duše. Jeho hlboká viera v Boha a štúdium Biblie mu to našepkali. pokračovanie článku
(od emigrantov pre tých ostatných)
Vezmite človeku dočasne všetko, čo má. Najlepšie bude začať jeho identitou. Postavte ho pred hotovú vec. Na istý dopredu neohraničený čas bude bez rodiny, najbližších priateľov, hudby, kníh a možno aj filmov, ktorým rozumie a má ich rád... No a v určitých prípadoch aj bez práce. Čo sa znáša ťažšie, ako by sa zdalo.
Počas toho obdobia sa bude musieť spoliehať viac menej len na spoločnosť toho jednoho (vyvoleného) človeka a tiež na jeho psychickú silu a finančné zázemie. V niektorých prípadoch k tomu pridajte aj odrezanosť od spoločenského diania a máte pred sebou jeden z obrazov, o ktorých sa veľkej skupine ľudí ani nesnívalo.
pokračovanie článku
Stretnutia s umeleckými dielami vedia byť výnimočné... Pre mňa sa niektoré takéto stretnutia dokonca opakujú v pravidelných intervaloch, keď to najmenej čakám a pritom na druhej strane potrebujem. (Hoci si to uvedomím až vtedy, keď mi skrížia cestu.) Otvárajú mi oči a do rúk vkladajú mapu mojej vlastnej duše. Nezáleží na tom, či objavujem tú mapu po prvý alebo desiatykrát… Vždy ma jej prečítanie alebo vypočutie očistí. Dostávajú sa mi pod kožu a ja som vďačná životu, že takéto čosi umenie dokáže… Hovorí za mňa to čo neviem a možno aj nechcem vysloviť. pokračovanie článku
Ani po takmer troch dňoch od hurikánu Katarína sa na väčšine postihnutých miest v štátoch Luisiana, Mississippi a Alabama neukazuje žiadna pomoc. Túto vetu som počula a videla dnes v správach toľkokrát, že mi začína svietiť pred očami. V takej veľkej krajine sa to veľa ľuďom zdá nenormálne! Dokonca aj predstavitelia Federálnej pohotovostnej agentúry (FEMA) sa už v dnešných správach vyjadrili, že situáciu na juhu USA podcenili. pokračovanie článku
Niekoľkohodinové odloženie letu asi nikoho veľmi nepoteší... (Ak teda nerátam seba a ešte jednu blogerku, ktoré veľmi rady pozorujeme ľudí čakajúcich v letiskovej hale.) Veď okrem čítania kníh alebo magazínov a bezcieľneho prechádzania sa na letiskách nedá toho veľa robiť.
Ak by ste ale museli stráviť pár hodín alebo len desiatok minút na Medzinárodnom letisku Nového sveta v Denveri (štát Colorado) čítanie magazínov aj kníh odložte na inokedy. Dvihnite zrak od popísaných stránok a obzrite si dobre maľby na stenách letiskovej haly. pokračovanie článku
Mám jedno z tých želaní, ktoré sa neplní ľahko... Treba k nemu totiž účasť veľkého počtu ľudí. No každý môže do procesu prispieť svojou troškou a každý kto prispeje môže z neho mať radosť. Zachráňme spolu pohľadnice! pokračovanie článku
(inšpirované sociologickým prieskumom)
V týchto končinách je všetko veľké. A taký výnimočný deň ako svadba, nie je tiež v ničom výnimkou. Práve v súčasnosti je veľká svadba vecou spoločenskej prestíže. Niektorí majú dokonca dojem, že takto si za potrebný peňažný obnos môžu kúpiť aj vkus.
Svadba podľa mnohých mladých aj starších slečien žijúcich v USA, by mala mať proste čo najviac superlatív. Nie, nie je to len fikcia, ktorú si vymysleli tvorcovia seriálu P*R*I*A*T*E*L*I*A v časti, keď Monica vytiahla svoju veľkú knihu svadobných plánov. Ako povedala Monica, ženích je ten posledný kúsok puzzle, ktorý jej chýbal. Mnoho nastávajúcich mladých paní v Severnej Amerike má skutočne svoj svadobný deň premyslený do detailov už vo veku 15 rokov. Obchodníci aj médiá im v tom priamo pomáhajú... Veď kto by sa nestal rád časťou biznisu, v ktorom sa ročne "otočí" suma podobná HDP v Írsku? pokračovanie článku
V každom z nás je umelec. Niekto ho musí dolovať hlboko v podzemí vlastnej duše, iný zakopne o talent len tak náhodne... Výtvarný talent možno objaviť rovnako dobre na hodinách výtvarnej ako doma na kuchynskom stole. Môže to byť v rannom detstve ale aj v čase, keď už sa hlási dôchodok.
Veľa umelcov sníva o originále, ktorý by ohromil davy. Nie menej cenná (aspoň pre samotného autora) môže byť aj snaha o kopírovanie dieľ veľkých majstrov. (V tomto prípade skutočne neplatí, že kopírovanie zabíja.) Každý človek predsa dáva do namaľovaného obrazu kúsok seba a svojho pohľadu na svet. Možno ten váš pohľad na veci sa podobá tomu, ktorý mal Picasso.
K objaveniu výtvarných vlôh nebudete potrebovať ani plátno ani olejové farby. Ani predošlé skúsenosti s maľovaním nie sú potrebné. Postačí pripojenie k internetu. pokračovanie článku
Darmo by som predstierala, že nie... Vždy som bola toho názoru, že je v nich čosi špeciálne. (Navyše sa priznám, že aj ich sexuálna orientácia, je presne taká ako moja. Veď aj oni sú na chlapov, tak ako ja. Nie?) Nie som si istá kedy presne začala táto moja náklonnosť k tým, ktorí na mňa pôsobia vo veľkej väčšine prípadov ako veselí, umelecki nadaní a inteligentní ľudia... Môj záujem ale musel byť skutočne vážny, keď som zhruba ako 16-ročná začala chodiť na filmy o gayoch do Nezávislého filmového klubu. pokračovanie článku
Píšem pre všetkých zvedavcov, ktorí nevedia vyhútať ako to, že som ešte stále nezbalila kufre a nevrátila sa na rodnú hrudu... pokračovanie článku
Píše sa rok 2005. Americké médiá vlastnené veľkými spoločnosťami sú postihnuté akousi zvláštnou epidémiou, ktorá ich núti dosť často ignorovať správy z druhej strany Zemegule. Tiež sa akosi zhodujú v tom, že je oveľa dôležitejšie dvadsaťkrát denne informovať o neveste, ktorá dostala cold feet {teda ušla tesne pred svadobným obradom) ako o blížiacom sa hladomore v Zimbabwe alebo genocíde v Sudáne. Najviac záchvatov smiechu aj rozčúlenia vo mne ale vyvoláva kráľ podpriemerného spravodajstva FOX news channel , ktorý neustále prezentuje silne Americko-patriotistické názory a nenávisť voči každému s iným názorom ako majitelia stanice. Mnohokrát na tej istej stanici počuť nekultivované slová redaktorov. V pozadí za tým všetkým sa často usmieva z fotografie prezident G. W. Bush alebo vlaje Ameriská štátna zástava... Citlivo vybranné zábery z bojoviska v Iraku alebo návratu vojakov domov, tiež zahrajú na tú správnu strunu. pokračovanie článku
Vlastná tvorba je o tom, čo sa ma dotýka… Občas o tom, čo sa dotýka aj iných… O tom, čo práve hýbe svetom. Tak to bolo aj v rokoch, keď som chodila na Obchodnú akadémiu v Nitre. Mala som takmer 18 a občas som nemohla spávať… Tiež som verila v to, že ak človeka čosi ťaží, má to dať na papier.
* * * * * * * * * * *
Sníval sa mi sen – rozmarný sen o slobode a mieri v Európe. Bol to sen o Európe bez masových hrobov, pomníkov padlým hrdinom, vypálených miest a nočných bombardovaní. Bol to prelud… pokračovanie článku
Počas posledných dní ma stále viac a viac prenasleduje myšlienka ako veľmi rýchlo človek zabúda. Ako životný druh sa v tomto smere skutočne nemáme veľmi čím chváliť. Nie som si istá, či to tak bolo vždy alebo je to len trend posledného desaťročia.
Stačí akákoľvek nová informácia v médiách o svadbe, úmrtí, hromadnej autonehode, strate študentky alebo výbuchu a hneď sa všetky udalosti z posledných dní strácajú v nedohľadne... Miznú v šume a do nenávratna. Svet, ľudia a problémy doslovne bijúce do očí. Ani veľké plány akéhokoľvek rázu nemajú šancu dožiť sa ďalšieho rána. Človek má pamäť obmedzenú na 24 hodín a v niektorých prípadoch to je ešte menej. Dĺžka pamäte klesá priamo úmerne so stúpajúcou rýchlosťou prúdenia informácií svetom. Pripočítajme k tomu rýchlosť, akou je spravodajský tím schopný presunúť sa z jednej pologule na druhú. Záleží samozrejme aj na tom , čo je práve najohromúcejším zážitkom pod slnkom.
Človek veľmi ľahko zabúda, že ak čosi zmizne z televíznej obrazovky, ešte stále to jestvuje. Hlad, utrpenie a strach rozhodne (v niektorých častiach sveta) netrvajú len pár hodín... Keď ich vidno v médiách. Lenže na dlhšie zdržanie a zamyslenie sa nie je čas. Homo sapiens si našiel rýchlo ďalší objekt zvedavosti.
(Trošku iný pohľad na tento deň)
Predpokladám, že aspoň každý raz v živote počul ako veľmi si potrpia Američania na svoj Deň nezávislosti. Ja dodávam, že som predsa len prekvapená čo všetko sú schopní naplánovať, ako ďaleko cestovať za rodinou a čo všetko si vedia obliecť, aby prejavili hrdosť a loajálnosť k svojej krajine... To všetko sa pravidelne deje 4. júla (najlepšie pod čo najväčším počtom zástav)v takmer každej zahrádke v USA. pokračovanie článku
Posledné dni sa venujem evolúcii. Tej od Darwina. Vlastne len preto, že som bola veľmi veľmi prekvapená ako sa k nej stavajú Americké štátne vzdelávacie inštitúcie. Študenti a aj pedagógovia týchto škôl majú k výuke Darwinovej evolučnej teórie svoje výhrady. Najmä tí veriaci v Boha a teóriu stvorenia sveta počas 7 dní. Na mnohých štátnych školách sa vedie z času na čas ostrá debata, ktorá vždy rozdelí ľudí do viacerých skupín. Ktosi zastáva Evolučnú teóriu, ktosi súhlasí s Teóriou stvoriteľa (niekedy nazývanou aj Kreacionizmus) a menšia skupinka si myslí, že by sa mali vyučovať oba pohľady na vec. pokračovanie článku
zapísané a prežité autorkou
Zavrite dvierka, vypnite plyn je tu... (Pardón, narýchlo sa opravuje...) Nezavrite dvierka , vypnite všetko okolo...Je tu leto. Teploty dosahujú príjemných 97 stupňov Fahrenheita a príjemnými sú len preto, že ich trávi pri jazere. Vietor z druhého brehu, ktorý sa stráca na horizonte je osviežujúcejší než nápoje s ľadom. pokračovanie článku
(pre všetkých -násťročných)
Ten môj so mnou nechodí nakupovať. Nemám s tým žiadny problém, hlavne v prípade ak sa jedná o hľadanie vhodných džínsov alebo sukne. Niekedy mi to trvá celú večnosť a mať kohosi stepujúceho za chrbtom, by mi to rozhodne neuľahčilo. Posledný piatok som si ale uvedomila, že mladší predstavitelia mužského pohlavia práve takto trávia so svojimi slečnami veľa času... Skutočne veľa. Po pár hodinách skúmania môjho okolia (a krátkom prieskume medzi mojim manželom a jeho sestrou) by som to zhrnula jednoduchu: V Amerike je nakupovanie neodmysliteľnou časťou takmer každého rande. pokračovanie článku
You asked me so many times what I am writing about in my blog. You don’t have to do it today. Today is our second wedding day, so just relax and before you will say again I will marry you... I would like you to read this. pokračovanie článku
Neviem kde sa to vo mne zobralo. No a pravdu povediac, ani to nechcem vedieť. Prináša mi to veľa radosti a to mi stačí. Hovorím o každoročnom začiatku leta. Nenájdete ho v kalendári, lebo je to môj súkromný začiatok. Takmer každý rok sa leto u mňa ohlasuje zvláštnymi náladami a predtuchami nečakaného. pokračovanie článku
Dnes je môj veľký deň. Píšem si maličké červenné plus fixkou do môjho debilníčka. Pokorila som hranicu... Ak dobre počítam je to už 6 mesiacov, čo som sa zapredala tomuto verejnému prezentovaniu mojich myšlienkových pochodov. Do decembra minulého roku som tak robila väčšinou prostredníctvom mailov (a občasných listov) mojim priateľkám a rodine. pokračovanie článku
Ľudia moji, veď ja tiež vlastne žijem v exile!!! Napadlo ma to až pred pár dňami, keď som surfovala internetom.
Neušla som z rodnej hrudy kvôli politickým dôvodom a tak ma myšlienka na slovíčko exil nenapadla ani vo sne. Dnes sa tomu už hovorí celkom inak: žijem v cudzine (za hranicami, za väčšou či menšou mlákou) ako mnoho Slovákov. Ako veľa takýchto Slovákov rozhodne privítam kontakt s rodnou krajinou.
Hovorím si že, najpríjemnejším by bolo virtuálne miesto so všetkým pod jednou strechou. Web stránka, kde možno nájsť kompletne všetko: kultúrne správy, udalosti v politike, praktické tipy a aj kontakty na ostatných Slovákoch žijúcich v cudzine. (Veď známi a spriaznené duše sa hľadajú v cudzine tuším dvakrát tak ťažšie ako na Slovensku.) Netrvalo dlho a takéto miesto som na internete skutočne našla.
pokračovanie článku
Začalo to celé tak nevinne. Bolo utorkové ráno a ja s manželom som sa vybrala na imigračný pohovor ... Ako sme napokon zistili, nebol to taký hrozný stres ako pokus o zakúpenie cigariet, piva a jablkového koláča. Možno sme sa rozčuľovali neoprávnene a možno som skutočne mala právo vyhlásiť, že Amerika je ako Kocúrkovo. pokračovanie článku
Konečne sme sa dočkali. Ja a Eric. Ktosi konečne rozhodne, či môžme spolu žiť. Príslušní imigrační úradníci odobria (prípadne zamietnu) naše spolužitie v Spojených štátoch amerických. Včera popoludní bol termín našeho veľkého pohovoru.
Ráno sme boli obaja mierne nervózni a nevyspatí. Všetko ako pochopiteľný následok papierovačiek a katastrofických predpovedí našeho pohovoru. Ja osobne som sa prebrala v nálade ako tesne pred maturitou. Moj manžel si stihol ešte pred raňajkami zapáliť takmer 5 cigariet. Keď sme už sedeli v aute (ktoré následne takmer vypovedalo službu) zhodli sme sa na tom, že nejako už len bude... pokračovanie článku
Rodinné nákupy mňa a môjho manžela zastihli prvýkrát ešte v čase, keď sme pracovali na výletnej lodi. Podľa toho sa pozná, kto s kým má vraj vážny vzťah. Teda myslím na lodi. Ak chodíte s dotyčným po rodinných nákupoch do Walmartu alebo nejakého podobného hypermarketu. Ešte vážnejší začína byť vzťah, keď navzájom robíte nákupy jeden pre druhého. Všetko podľa rozdelenia služieb či vlastne off-ov (voľného času).
Takéto nákupy sú momentálne pre nás už len prostriedkom ako sa dopracovať k potrebnému množstvu potravín, zubnej pasty a krmiva pre našich psov. Keď sme včera zistili, že chladnička akosi zíva prázdnotou... Okolo desiatej večer sme vyrazili nakupovať. pokračovanie článku
Poviem to otvorene, občas sa nemám rada... Nerozumiem sama sebe. Najradšej by som sa nevidela a ešte radšej nepočula myšlienky, ktoré mi lietajú v hlave. Naháňajú sa tam o 106. Niektoré vravia plynulou angličtinou, iné hučia do tmy po slovensky. Darmo sa tvárim, že tam nie sú...
Nedvíham vtedy telefón a radšej ani nikomu nevolám. Ledva viem zniesť samú seba a to sa mi nepáči. pokračovanie článku
Automobil slúži väčšine ľudstva na rýchle (alebo aspoň fyzicky nenamáhavé) premiestňovanie sa z bodu A do bodu B. V niektorých prípadoch je povolená zastávka v neznámom bode X. (Niektorí múdri ľudia dokonca považovali za nevyhnutné o tomto vymyslieť aj pár matematických príkladov, ktorými možno trápiť školopovinné deti.)
Lenže ak by mal niekto dojem, že auto je len dopravným prostriedkom, tak Severná Amerika ho isto vyvedie z omylu. Nevlastniť automobil v mnohých prípadoch znamená vystaviť sa riziku nervového kolapsu (z nemožnosti dopraviť sa na väčšiu vzdialenosť). Vlastniť auto na druhej strane ale súvisí s rizikom, že v ňom budete na pol bývať... pokračovanie článku
ONESKORENÁ REPORTÁŽ
K téme nespavosti mnohých našich kolegov vám môžem (po niekoľkých dňoch bez online pripojenia) povedať svoje... Nespavosť blogerov SME (je pritom jedno, na ktorom kontinente sa nachádzajú) končí vo veľa prípadoch posedeniami na (virtuálnom) chat-e... Popri tom pijú víno, premýšľajú o masových vrahoch a ergonomických stoličkách... Presne takto som pred pár dňami (či možno už aj týždňami) trávila čas ja (toho času na území Nového Anglicka), Hana Chmelíková (blogerka toho času v Londýne) a Ulický (toho času kdesi na území Bratislavy) Podarilo sa nám (okrem iného) založiť pevné základy novej zábavky pre všetkých našich kolegov - Už úplne regulérny chat :-) . pokračovanie článku
Ešte som tu tuším verejne neprihrievala žiadnu polievočku. Poslednú piatkovú noc som surfovala po internete a napadlo ma, že niektorú polievočku sa prihriať oplatí. (Nie tú svoju, ale pre známych a priateľov určite áno.)
Takže dobrú chuť k tejto polievočke a (v tomto prípade) aj príjemný kultúrny zážitok.
Polievočka sa začína prihrievať. Konkrétne tá pre mojich bývalých kolegov zo Starého divadla Nitra. Tento týždeň v dňoch 11. až 13. mája sa v Nitre koná už siedmy ročník stretnutia divadiel krajín V4 pod názvom STRETNUTIE - SETKáNí - SPOTKANIE - TALáLKOZáS . Mňa osobne prepadla melancholická nálada a usmievam sa už len pri spomienke na dva ročníky tohto festivalu, ktorých súčasťou som bola... Veď kto by nemiloval spomienku na bufáč preplnený tancujúcimi, kričiami a zabávajúcimi sa ľuďmi. Do tanca nám všetkých hralo CD Bregoviča... a za zmienku stojí aj následná úľava, keď všetko skončilo. pokračovanie článku
Neskutočne jej chýba písanie... také to tvorivé a odhaľujúce. Má veľkú slabosť na ruky svojho manžela a hudbu z filmov W. Allena.
jarriska
harrisblog.sme.sk
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
