Hneď za čarovnými (samootváracími) dverami sa na nás usmievala pani v modrej vestičke a v rokoch. Má takú zvláštnu funkciu. Len tam celý deň stojí pri vchode a usmieva sa a víta zákazníkov. Deckám sa dostane aj nálepka žltého smajlíka. Najčastejšie na líčko alebo čelo. Aby sa nestratili? Aby vedeli, že dieťa si rodičia priniesli z vonku a nevzali ho z regálu? Neviem. Niekedy pani pri vstupe nie je v rokoch... Naopak je veľmi mladá a v zriedkavých prípadoch je to starý pán. Taký, ktorého by ste poslali hneď od dverí najradšej domov. Taký je staručký.
Ostatní zamestnanci pôsobia vždy rovnakým dojmom. Ak čosi potrebujeme, nevieme ich nájsť a tesne pred záverečnou je ich plný obchod. To je pre mňa taká malá záhada. Možno je to tajomstvo úspechu tejto obchodnej siete.
Nechceli sme ich rušiť pracovný zhon a tak sme naplánovali rýchly prelet obchodom. Presúvanie sa pomedzi výrazne premnožených zamestnancov nebolo však jednoduché. Obsah košíka sa obmedzil na veci, ku ktorým sme boli schopní sa predrať. Ešte že ulička so zľavami bola prázdna. Ale mňa nedonúti kúpiť sušienky z Veľkej noci nič na svete. Celá naša snaha trvala asi 40 minút. Napokon sme zúžili nákup len na tie najnutnejšie veci... nejaké tie nápoje, jedlo a kozmetiku.
Pokladníčka (jeden z ďalších spomenutia hodných pracovníkov) bola očividne v rozpakoch. Ohhhh, are you still here? (Ešte ste stále tu?) Prekvapená ale sama zo seba nahodila úsmev, dala sa do blokovania a hlavne balenia nášho zhruba 25 kúsového nákupu. Hneď som vedela, že to chvíľu potrvá. Lepšie povedané nejakú tú minútku.
Balenie - ukladanie nákupu do tašiek je totiž (ako som si stihla všimnúť) v týchto zemepisných šírkach vedeckou disciplínou. Niektoré supermarkety to považujú tuším za vec cti a prestíže. Kdesi si môžete vybrať, či chcete papierové vrecká alebo plastikové sáčky. Dostávam sa týmto do dilemy, či požiadať o papierové vrecko, ktoré sa v prírode celkom bez problémov rozloží? Ale na druhej strane k jeho výrobe treba stromy. Mám si snáď vyžiadať plastikový sáčok, ktorý bude na planéte Zem aj keď ja ho už rozhodne potrebovať nebudem.
A hlavne... Stále som si nie veľmi istá jedným.
Koľko igelitiek je potrebných na pobalenie nákupu v Spojených štátoch amerických? Mám dojem, že jestvuje špeciálna príručka pre všetkých pracovníkov Ako pobaliť nákup. Obsahuje presné členenie do koľkých základných skupín, základných podskupín a vedľajších podskupín sa tovar delí. Mne delenie na jedlo a kozmetiku úplne stačí. Ak v obchode ukladám veci len do mojej jednej tašky, začínam byť podozrivá. Moja švagriná na druhej strane podlieha nervovému zrúteniu, keď objaví zubnú pastu v taške spolu s knihou alebo konzervou. Vraj si čosi také vyprosí.
