Na čo je komu v USA cestovný pas

Autor: Jana Harris | 3.6.2005 o 9:07 | Karma článku: 11,69 | Prečítané:  4474x

Začalo to celé tak nevinne. Bolo utorkové ráno a ja s manželom som sa vybrala na imigračný pohovor ... Ako sme napokon zistili, nebol to taký hrozný stres ako pokus o zakúpenie cigariet, piva a jablkového koláča. Možno sme sa rozčuľovali neoprávnene a možno som skutočne mala právo vyhlásiť, že Amerika je ako Kocúrkovo.

Na ceste z imigračného úradu sme sa zastavili na benzínovej pumpe.
Plán bol jasný. Manžel (ako ten čo vyzerá starší) vojde dnu a kúpi pár flašiek predraženého piva spolu s dvoma krabičkami cigariet. Nesmie zabudnúť na jablkový koláčik, aby som mala čím zajesť prípadnú nevoľnosť z alkoholu. Pardón. Aby som mala nejaký ten pokrm, keď ma on proti mojej vôli opije. Tesne potom ma odvlečie kamsi do lesa. Kto vie, kedy ma ma polícia nájde.

Toto bol náš plán, ktorý nám ale zmarila šikovná slečna pri pokladni. Hneď nás prekukla. Nevyšlo nám to. Hoci som nechala Erica nech zaplatí bezo mňa. V nádeji, že sa tak vyhnem otázke, koľko mám rokov? Odbehla som si na toaletu. Lenže to mladej pokladníčke nebránilo po mojom návrate vyžiadať si moje ID (nejaký ten dôkaz môjho veku). Odôvodnila to veľmi prefíkanou poznámkou: Veď vidím, že ste spolu. Budem potrebovať jej ID.  Nezlomil ju ani Ericov argument, že nákup platí on a ja som jeho žena.  Vraj aj keby som sedela v aute, tak si odo mňa vyžiada doklady... Pretože sa vezieme v jednom vozidle. V tomto okamihu som ešte stále dúfala, že nám to všetko prejde. Síce prídu na to, že mám viac ako 21, ale aj tak ma môže predsa manžel opiť.

Problém nastal až vtedy, keď som celkom neuvážene predložila môj cestovný pas. Vždy som mala ten dojem, že je to presvedčivý dôkaz toho kto som a kedy som sa narodila. Eric sa ku mne pridal v snahe konečne si zapáliť cigaretu. Slečne pokladníčke sa totiž nepozdával jeho vodičský preukaz z Arizony. (Vraj to nie je v štáte Maine k ničomu. Tu jednoducho mimoštátny vodičák nič nedokazuje.) Celkom naivne si teda môj manžel povedal, že cestovný pas to musí spraviť. Je to predsa medzinárodne akceptovaný dokument. V prípade nutnosti sa s jeho pomocou dostanete von zo štátu a aj na územie iného štátu. Je dosť dobrý pre všetkých. 

Ale pri nakupovaní cigariet a alkoholu TU s ním nepochodíte. Pre štát Maine nie je ani cestovný pas vieryhodným dokumentom. (Pokiaľ  čosi nie je Made in America. Môžeme to nazvať len podrozrivé... Nijako inak.) Je protiprávne uznať cestovný pas ako dôkaz vašej totožnosti. Všetci turisti starší ako 21 rokov (spoza oceánu ale aj z vedľajšieho štátu) sa podľa tohto zákona nemajú šancu dostať k alkoholu, cigaretám a tiež do barov. Majú proste smolu.
 
Nám nepomohlo ani rozčuľovanie sa a odvolávanie sa na vlastný zdravý úsudok. Nepomohlo ani to, že ja rozhodne nevyzerám na 17 (ani 20) a môj manžel má vyše 30 rokov. Možno by sme si len mali zvyknúť na to, že kým nebudeme mať 35 budú si od nás zakaždým pýtať ID. No a nesmieme zabudnúť ani na to, že s cestovným pasom ako vieryhodným ID ďaleko v niektorých štátoch USA nezájdeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?