Našťastie to nie je permanentný jav. ( V opačnom prípade by to ľudstvo asi ďaleko nedotiahlo.) Nečakaná lenivosť je podozrivou. Máme však aj iné druhy leňošenia, ktoré sú naopak žiadané a pochopiteľné. U väčšiny jedincov dokonca veľmi obľúbené. Slabosť na leňošenie a ničnerobenie sa mi veľmi pozdáva po nabitom pracovnom týždni. Keď v sobotu ráno netreba skoro vstávať. Stráviť celý deň v posteli to je nádherná predstava. (Výčitky by ste nemali mať ani kedˇvám zavolá mama a spýta sa čo ste varili na obed. Je po jednej a vy ste sa z postele vyhrabali len kvôli zvoniacemu mobilu... Mne sa to ale ešte stále stáva.) Toto leňošenie je zaslúžené a viac ako nákazlivé. Mne ranné vstávanie nikdy nerobilo problémy. Od kedy ale môj manžel cez víkendy odmieta vstávať, s radosťou sa k nemu pridávam. Spôsobuje to len určité problémy, keď sa po preleňošenom dopoludní zobudíme. O chvíľku sa hneď začne stmievať a strácame prehľad o čase.
Toto sa ale nedá porovnať s lenivosťou, ktorá ma občas prepadáva. Bez toho aby som o tom dopredu vedela. Moje telo má na túto neohlasovanú lenivosť očividne nejakú tú slabosť. A občas si to nerado prizná. Celodenné leňošenie mu príde vhod, aj keď by nemalo byť z čoho unavené. Potom ma privádza do rozpakov... Nie je nič trápnejšie ako dohovárať vlastnému telu, aby sa pohlo a neváľalo sa len tak na gauči alebo v posteli. Nedá sa to veľmi ovládať. (Poznáte to. Ako v refréne istej skladby. Moje telo si so mnou robí, čo chce.) Človek sa môže snažiť ako chce. Bunky v tele si povedali, že dnes nemajú dosť energie, ani len na presun z jednej miestnosti do druhej. Pošta v schránke aj hladný pes počkajú. Obliecť sa a dať si sprchu tiež asi nebude dnes možné. Prvých pár hodín sa možno toto ničnerobenie páči každému. Potom však zistíte, že tej životnej energie je skutočne akosi málo. Pokúšate sa teda bunky v tele prebrať hlbokým nádychom. Vravíte sami sebe, že to o nepotrvá už dlho. Snáď len ďalších 10 minút. Telo sa ale chce tváriť nečinne a len tak prežívať. Hádam si to nikto nevšimne. Pokiaľ to nepotrvá viac dní. ( V prípade, že lenivosť a spavosť pretrváva, môže sa vám stať to čo mojemu známemu. Ktosi ho raz obvinil, že sa mení na medveďa. Bolo to uprostred zimy. Dotyčný sa nevedel vyhrabať z postele. Sestra mu volala so strachom, či neupadol do zimného spánku ako medveď.) Ak poznáte tento občasný výpadok životnej energie netrápte sa nad tým veľmi. Nepoznám nikoho (normálneho) kto by tým neprechádzal. Ako táto lenivosť prišla tak aj nečakane odíde. A poviem vám otvorene trochu lenivých génov ešte nikoho nezabilo. Z času na čas by vás rozhodne nemalo rozhádzať všetko, čo by ste v ten deň nestihli urobiť. Mám pravdu?