Moje súkromné leto

Autor: Jana Harris | 15.6.2005 o 9:03 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  2205x

Neviem kde sa to vo mne zobralo. No a pravdu povediac, ani to nechcem vedieť. Prináša mi to veľa radosti a to mi stačí. Hovorím o každoročnom začiatku leta. Nenájdete ho v kalendári, lebo je to môj súkromný začiatok. Takmer každý rok sa leto u mňa ohlasuje zvláštnymi náladami a predtuchami nečakaného.

Aj v tieto dni mám pocit, že to už vypuklo. (Hoci teploty v Maine to ešte veľmi nenasvedčujú.) Vlastne vždy presne viem, kedy sa ohlasuje moje súkromné leto. Každý rok to začína rovnako... Chcem si zrazu prefarbiť vlasy na červeno. Rada prezerám širokú škálu farieb v každej druhej drogérii. Výber je nekonečný ohnivočervená, tehlovočervená, jahodovočervená (toto je novinka tohto roku), červená s nádychom mede... Vždy si čosi vyberiem. Občas farba skončí aj na mojich vlasoch. (Dobre, dobre občas to nie je začiatkom leta, ale koncom jesene.)

Neodmysliteľným znakom prichádzajúceho leta je aj moja záľuba v písaní pod holým nebom. Leto môže byť oficiálne ešte celkom v nedohľadne, no mne sa zrazu najlepšie píše vonku. (Prvýkrát ma to popadlo, keď som mala 14.) Nič ma nezastaví. Len tak bez bližšieho varovania som schopná zájsť von s ceruzkou a zápisníkom. O pár hodín som samozrejme vždy bezpečne späť. V rukách zvieram svoju korisť - stoh popísaných stránok.
Najradšej utekám na lúku pri železničnej trati (tu v Maine), starú strelnicu (na Zobore) alebo opustenú cestu. Svoju službu však v prípade nutnosti urobí aj veľké otvorené okno, v ktorom sa dá sedieť bez rizika vypadnutia. V neskoré nedeľné popoludnie postačí aj maličký balkónik za oknami našej spálne. Odtiaľ to navyše nie je ďaleko do chladničky, ak ma premôže smäd.

Za normálnych okolností by mi stačila voda alebo džús. Na začiatkom môjho leta by som najradšej siahla miešanom nápoji Mochito . Chuť na tento miešaný nápoj sa viaže v mojej mysli výhradne k letu. Tak ako noci, ktoré by som najradšej strávila uprostred rozpáleného mesta. Možno ležiac na námestí pred divadlom.  Áno, presne tam na širokých schodoch, ktoré aj v noci hrejú, pretože slnko na ne praží celý deň. (Ak to nepoznáte odporúčam navštíviť Nitru počas letných mesiacov.) Ale úplne najradšej sa tajne kúpem vo fontánach. Nebránim sa ani posedeniu vo veľkomeste v bare, ktorý nemá záverečnú a zákazníci sú viac ako len hostia na jednu noc. 

Už teraz sa teším, že o pár dní či týždňov v obchode vypátram ten správny odtieň červenej pre moje vlasy. Potom isto v jedno popoludnie vleziem na balkón a napíšem prvý príspevok z tohto priestoru pod strechou... Nebudem asi pritom popíjať Mochito, no keď sa zotmie a ja budem prepisovať riadky do notebooku, spomeniem si na hodiny strávené v horúcich mestách Európy.  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?