Vypínam (pokračovanie denníkov Hany Sevan)

Autor: Jana Harris | 27.6.2005 o 8:49 | Karma článku: 4,20 | Prečítané:  1640x

zapísané a prežité autorkou Zavrite dvierka, vypnite plyn je tu... (Pardón, narýchlo sa opravuje...) Nezavrite dvierka , vypnite všetko okolo...Je tu leto. Teploty dosahujú príjemných 97 stupňov Fahrenheita a príjemnými sú len preto, že ich trávi pri jazere. Vietor z druhého brehu, ktorý sa stráca na horizonte je osviežujúcejší než nápoje s ľadom.

Keby Hana bola odvážna tak sa vrhne do vôd rovno pod jej nohami. Lenže ona videla Otvorenú vodu plnú žralokov a zrazu má strach, že ju už nikto nedostane do inej vody ako v bazéne. No a čo??? Veď každý je občas vyberavý. Aj ona môže byť.

Hana si vyberá veľmi rada... Hlavne takto, keď nemá nič iné na rozume a na programe. Celé dni sa len tak váľa a trvá to už vyše roka. (Skutočne? )
Všetci to vedia a všetci jej to asi zazlievajú. Podpisuje sa to na jej postave a postojoch k spomínaným. Oni vždy vedia ako by bolo Hane ľahšie keby sa nedala na tú cestu žien zo Stepfordu. Hoci iným to nezazlievajú ani po 10 rokoch medzi pár stenami. Oni najlepšie vedia, kedy má pár mať mať deti. Oni vedia, ako sa na jednotlivých koncoch sveta ľahko hľadá práca. Len oni môžu dať presný tip na to, ako často posielať listy príbuzným a priateľom. Títo vzácni jedinci vedia, kde by jej bolo najlepšie a kde jej to rozhodne nesvedčí. Len oni majú ten tajný recept na jej šťastie, ktoré je takmer na dosah. (Alebo možno bolo?) Navyše ONI považujú za nevyhnutné ju s tým všetkým oboznámiť. 

No dnes si povedala, že to hodí za hlavu a konečne vypne... Telefon, telku aj rádio ba aj telo. S tým posledným to bude jednoduché a navyše to v nej vyvoláva vždy dobrý pocit. Asi by sa mala vypnúť ešte trošku viac a začať opäť s jogou. V kníhkupectve sa už minule pristihla ako okukuje plagát s oznámením o prednáške miestneho guru. Ešte, že ju nikto nevidel.

Nejako jej to proste nevychádza a to nie je výhovorka z jej hlavy, ale z tej čo spáva vedľa nej. Teda len občas, lebo v rádiu je v noci vždy čosi na počúvanie. Potom má hlúpa Hana dojem, že sa jej hlávka, ktorú ráno bozká (Nech je už to ráno kedykoľvek.) stráca kamsi do diaľky. Akoby opúšťala prístav a Hana postáva na móle, hoci loď je už kdesi v nedohľadne. Našťastie posledné správy z mostíka priamo od kapitána hovoria jasne. Je to len fatamorgána a navyše dočasná. Spôsobujú ju vraj horúce pary zo sesterských ostrovov na druhom brehu jazera. Nič viac ani menej.

Uf, to si ale vydýchla. Teplom, ktoré je dnes horšie ako včera a hlavne úľavou. Potom jej priniesol zmrzlinu zo stánku pri ceste. Chutnala skvele...
Konečne môže vypnúť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?