Mám rada gayov

Autor: Jana Harris | 11.8.2005 o 9:12 | Karma článku: 10,67 | Prečítané:  3617x

Darmo by som predstierala, že nie... Vždy som bola toho názoru, že je v nich čosi špeciálne. (Navyše sa priznám, že aj ich sexuálna orientácia, je presne taká ako moja. Veď aj oni sú na chlapov, tak ako ja. Nie?) Nie som si istá kedy presne začala táto moja náklonnosť k tým, ktorí na mňa pôsobia vo veľkej väčšine prípadov ako veselí, umelecki nadaní a inteligentní ľudia... Môj záujem ale musel byť skutočne vážny, keď som zhruba ako 16-ročná začala chodiť na filmy o gayoch do Nezávislého filmového klubu. 

 (c) San Francisco Visitors Bureau

(Áno, to musí byť moja najstaršia spomienka viažúca sa k homosexuálom.) Najčastejšie som bola jedinou ženou v publiku a ešte častejšie nás tam bolo tak máličko, že by sme tie filmy mohli pozerať aj v obývačke.  Doteraz si pamätám prvý film o gayoch, ktorý som videla v spoločnosti 6 mladých mužov a prevádzkovateľa Filmového klubu. Bol to hádam jediný Východonemecký filmový snímok na túto tému pod názvom Coming out.  Už vtedy to bola vraj klasika Európskej kinematografie, ale ja som o tom nemala ani najmenšieho poňatia. Ďalšie filmové diela boli rovnako zaujímavé a ja som vlastne vďaka týmto častým neskorovečerným predstaveniam totálne prepadla ošialu nezávislých filmových predstavení.

Vtedy som nemala ani najmenšie tušenie, že filmami o gayoch všetko len začalo. Všetky moje blízke priateľky (a aj niektoré, ktoré som stretla len na pár mesiacov) vedia, že stretnutia s gaymi ovplyvnili aj iné udalosti v mojom živote. Väčšinou veľmi pozitívne, hoci som to vtedy tak nevnímala... Kvôli jednomu z nich som začala dokonca fajčiť. (A teraz sa to všetko prevali!) To potom, čo moja priateľka v jednu májovú noc po divadelnom predstavení na mňa vybalila informáciu, že objekt mojich túžob je presne ako ja - na mužov. Našťastie chuť na cigarety ma prešla po pár mesiacoch. Nebolo to tak ale s mojou slabosťou na nemenovaného. Priznám sa, že vďaka nemu som napísala tak veľa veršov po nociach na balkóne. Prebúdzal vo mne tvorivosť a aj tanečný talent. (Nebola som však jedinná. Vrodené tanečné vlohy vďaka nemu spoznali aj moje priateľky.) Stále dúfam, že ho stretnem. Možno sa naše časovo-priestorové priečky v istom bode pretnú. Bola by som veľmi rada, lebo mám na neho veľa skutočne veľa príjemných spomienok. Takých spomienok, ktoré prežijú dlhé roky a nútia ma smiať sa... Ale aj ďakovať za to, že som ho stretla.  

Moja slabosť na gayov mala aj praktické využitie. Teda len v časoch mojich pubertálnych výpadov do podnikov v Nitre. Moja zaťaženosť na týchto mladíkov bola skutočne na čosi dobrá. V okruhu mojich priateliek sa tradovala komická legenda: "Ak sa ktosi páči Jane, tak je isto na chalanov!" Vo väčšine prípadov som sa skutočne trafila do čierneho a kamošky tak nemuseli hádať, či majú u kohosi šansu alebo nie.  Veľký úspech mali moje odhady aj u ľudí, ktorí ma len "skúšali" a chceli vedieť, či skutočne odhadnem, že ich známy má rád mužov... V súčasnosti pravda už takýmito radami nikomu veľmi neposlúžim.

Momentálne môj záujem o gayov, ktorí sa vyznajú v umení, móde ale aj psychológii a skvelej zábave kompenzujem sledovaním televíznej stanice Logo. Začala vysielať len pred pár mesiacmi a v programovej štruktúre nájdete všetko, čo by mohlo zaujímať ľudí o gayoch ale aj lesbičkách: dokumenty o ich živote, filmové diela (s veľkými ale aj menšími hereckými hviezdami) o ich živote ale aj cestopisy o tom, kde je najlepšie dovolenkovať ak máte radi rovnaké pohlavie. Častokrát je to jediný program, ktorý vysiela čosi pozorovateľné. Mňa najviac tešia nočné vystúpenia stand up (gayov alebo lesbičiek) komikov z veľkých divadelných sál alebo aj malých klubov. Je to kvalitná zábava plná inteligentného humoru. (Čo sa nedá povedať o všetkých stand up komikoch prezentovaných v televízii.) Nerobím si ani nič z poznámok, že asi nie je čosi v poriadku, keď som schopná celú noc sledovať stanicu pre gayov a lesbičky.
Ja som rada hlavne tomu, že keďže nemám v blízkom okolí žiadneho milého gaya, môžem si svoju slabosť vynahradiť jedinným stlačením gombíka na ovládači.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?