Čítajte a nebudete diskriminovaní

Keď už raz patríme k tej (stále nie veľmi veľkej) časti sveta, ktorá vie čítať ani táto slabosť nás asi neobíde. Jedine, že by tak urobila. Ale povedzme, že tak neurobí. Budeme sa teda venovať nasávaniu informácií a zážitkov zo života iných ľudí. Začneme možno dokonca z času na čas strácať záujem o živý svet okolo nás. Slabosť začne ovládať náš denný rytmus aj stravovacie návyky. To ak si namiesto obeda alebo kávy kúpime radšej denník alebo knihu. (Viem áno viem, že to asi finačne akosi nesedí, ale dnešnou témou nie je slabosť “ financie” !) Jedného dňa, keď nám knihy nebudú zrazu stačiť zistíme, že čítať sa dajú aj iné veci. Aj to že mnohokrát čítame veci, ktoré sa čítať nedajú. Vtedy už nepomôže nič. (Jedinú nádej neprepadnúť tejto slabosti majú hádam tí, ktorí potrebujú okuliare na čítanie. Majú stále reálnu šancu tváriť sa, že nevedia kam založili toto optické zariadenie a bez neho nemôžu skutočne čítať.)Pre niekoho je čítanie stále len nevyhnutným zlom (aj keď neviem pre koho konkrétne) ako sa dopracovať k informáciám. Prípadne spôsob ako zabudnúť všetky informácie, ktoré sme čítaním nahromadili. To asi poznajú študenti pred skúškami a žiaci trápiaci sa povinným čítaním. Pre ostatných sa veľmi ľahko môže stať slabosťou, ktorá obohacuje významne život… Dokonca spôsobuje najrôznejšie stavy duše a mysle a možné pohoršenie okolia. Vravím to úplne seriózne. Keď sa budete snažiť prelúskať niektorým knihami Woodyho Allena alebo Franza Kafku a náhodou prepadnete neprerušiteľnému smiechu ako ja. Až nespočetne veľa krát sa mi stalo, že moje okolie nevedelo pochopiť, čo také vtipné títo dvaja dotyční napísali. (Mám na nich veľkú slabosť.)Lenže aj iné druhy čítania sa stávajú slabosťou a nedávajú nám spávať: noviny, internet, romány, informačné letáky v obchode, nápisy na stenách, návody na použitie, čítanie z pier, cestovné poriadky a dovolím si teraz povedať už aj blogy. Musím upozorniť všetkých jedincov, ktorí plánujú prepadnúť čítaniu (čohokoľvek) ako súčasť novoročných predstavzatí, že to občas nie je jednoduché. Ale stále sme v prijateľných hraniciach, ktoré neohrozujú bezpečnosť štátu. Musím to ale povedať otvorene! Niektoré konkrétne druhy slabostí sa spájajú s problémami s ubytovaním. Veď kam popratať všetky tie knihy, denníky, týždenníky, mesačníky a ročenky, (Tu končím dlhý zoznam všetkého čo sa dá čítať a uskladniť doma na policiach a pod inými druhmi nábytku. Skončila som hlavne z obavy, že by sa to nedalo čítať.) ktoré nám nedávajú spávať. Problémy s ubytovaním nehrozia ak radi čítate v knižnici. Naopak na ubytovaní sa dá takto skvele ušetriť. Priznám sa však, že neviem ako dlho sa dá žiť nepozorovane v knižnici. V tomto okamihu som si nie priliš istá, či sa venovať aj inej (hlavne) v rodinách nie veľmi populárnej slabosti - čítanie cudzej pošty. Mohol by nastať konflikt záujmov, hlavne keď si spomeniem na moju rannú mladosť. Chcem spomenúť inú slabosť z mojej rannej mladosti, ktorá je tiež formou čítania a záujem o ňu stále pretrváva. Som presvečená, že opäť nebudem sama keď poviem, že mojou slabosťou je čítanie druhých ľudí – ich správania a aj myšlienok. V tomto musím ešte urobiť riadne pokroky (trénujem intenzívne s mojím manželom) a sľubujem podeliť sa v budúcnosti o skúsenosti.