Toto nie je Slovensko

Autor: Jana Harris | 25.4.2005 o 9:56 | Karma článku: 9,39 | Prečítané:  1964x

(námet na jednoaktovku) Toto mi vraví Eric, keď si odnáša po večeri tanier a dáva ho do dresu... Potom odnáša aj môj a začína umývať riad. Nedeje sa to samozrejme po každom jedle. No odnášanie taniera je samozrejmosť. Toto všetko bolo veľkým prekvapením, keď sme prišli pred pár týždňami na Slovensko. Inšpirovalo ma to k napísaniu poznámok k mojej prvej jednoaktovke TOTO NIE JE SLOVENSKO alebo AJ AMERIČAN MôŽE BYť  ATRAKCIOU.

Historická dokumentácia pre budúce generácie?Historická dokumentácia pre budúce generácie?autor Dana Belanova

Dejstvo prvé 

Odohráva sa v rodinnom dome na Slovensku. Scénu tvoria dve miestnosti. Prvou je obývačka. Uprostred miestnosti je veľký rozťahovací stôl, prestretý pre 7 ľudí. Chýba vysoká detská stolička pre najmladšieho. Na stole je kompletne nachystaná večera (poháre, taniere, vidličky, nožíky, lyžice aj skutočné jedlo).
Osoby (bez obsadenia) pri stole: moji rodičia českej a maďarskej národnosti, sestra s manželom a synom talianskej národnosti,  ja s manželom americkej národnosti. Dopili sme chutné chladené pivko. Vstávam od stola, aby som odniesla nejaké tie poloprázdne taniere a zbytok pečeného kurčaťa. Pridáva sa ku mne sestra. Po pár sekundách sa ocitáme v druhej miestnosti - v kuchyni. Kuchynská linka v miestnosti nie je vybavená umývačkou riadu. O chvíľku sa v kuchyni ocitne aj Eric s jeho tanierom, dvoma pohármi a prázdnou fľaškou piva. Sestra len stojí uprostred kuchyne nechápavo sa díva a mama tiež krúti hlavou. Eric sa vracia s ďalšou nádielkou špinavého riadu. Môj otec a Taliansky švagor nechápavo hľadia na môjho Amerického manžela. Otec ma hneď volá do obývačky nech prekladám:„To sa nerobí... Nie tu na Slovensku.“  Hovorí to s vážnou tvárou, a potom sa hneď začne smiať: „To chlapi tu nerobia... Aha na Taliana... On sedí.“ Celkom neuvážene a v akomsi prekladateľskom rozbehnutom maratóne som to bez premýšľania preložila. Eric sa smeje a odnáša posledné poháre. Potom vraví, že mi už nemôže pomáhať lebo si nechce rozhnevať svokra. Ja mu len prizvukujem, že to by nemal vážne riskovať... Ale on, že to nevadí. Isto to nebude také hrozné a svokor to pochopí. Tak sme sa dali spoločne do umývania a odkladania riadu.
Sestra sa vytráca z kuchyne a až neskôr sa dozvedám, že robí fotografie na ktorých zaznamenáva túto výnimočnú udalosť (pravdepodobne pre budúce generácie). Počas celého procesu umývania riadu a následného upratovania kuchyne do miestnosti sem tam príde mama, sestra a tuším aj otec, aby na vlastné oči videli tento historický okamih.

Dejstvo druhé
(
pracovne nazvané Jar na vidieku)

Protagonisti z prvého dejstva (teda) ja s Ericom, sestra s manželom a ich syn Mirco sa nasledujúci deň ocitnú na vidieku. Po krátkej jazde autom si najmladší člen osadenstva má splniť Veľkonočnú povinnosť a obdržať za to dlho očakávané kinder vajíčka. Sadáme si do slnečnej vidieckej záhrady za domom nášho bratranca. Dom je krásny a deň popoludnie na čerstvom vzduchu ešte krajšie.
K účinkujúcim sa pripájajú v tomto dejstve aj iní príslušníci širokého príbuzenstva zo Slovenska: bratrancova žena so synom, jej sestra s rodinou a ich mama.
Rodinné stretnutie sa opäť nesie v znamení veľkonočných pochútiek na stole a príjemného rozhovoru v záhrade. Okolo stolíka sa vedie konverzácia čiastočne v slovenskom, talianskom a aj maďarskom jazyku. Eric sa snaží zapájať do debaty slovenskými čarovnými slovíčkami ako ďakujem a prosím.
Hra sa dostáva do štádia, kedy účinkujúci (po zkonzumovanom množstve jedla) upadávajú do polospánku a preto je tu čas na kávu. Káva slávi úspech ale účinkujúci z prvého dejstva sa už budú musieť pobrať. Eric sa zase prejavil celkom netypicky (aspoň podľa názorov mojeho príbuzenstva) neslovensky a zvláštne. 
V záhrade za domom, na trávniku prebieha ďalšia veľká atrakcia... Mladý muž sa dvíha od stolíka, do rúk berie prázdnu šálku od kávy aj pohár od minerálky.  Všetky miestne ženičky a slečny ostávajú stáť v tichu a sestranica ho zaprisaháva nech sa ničoho nechytá. To všetko so slovami: "My tu mužov len oprašujeme! Oni takéto veci nerobia..." . Zase celkom neuvážene prekladám posledné slová a môj manžel sa smeje. Veľmi nahlas sa smeje... Potom cestou v aute mi vraví, že netušil akou veľkou atrakciou bude pre moju širokú rodinu.

Koniec poznámok

Poznámka mimo jednoaktovky:
Viem, že nie na všetkých čitateľov týchto riadkov pôsobí môj manžel ako exotické zjavenie...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?